História puncovníctva na Slovensku

Počiatky puncovníctva na Slovensku začínajú za vlády prvého Uhorského kráľa sv. Štefana, ktorý mal snahu pritiahnuť do krajiny čo najviac remeselníkov, ktorí priniesli rôzne zvyklosti a odborné poznatky.

Za vlády jeho nasledovníkov Arpádovcov a Anjuovcov (1300-1342) prichádzali zlatníci z Talianska a Francúzska, neskôr zlatníci nemeckého pôvodu.

Od 15. storočia sa objavujú na výrobkoch z drahých kovov rôzne vyrazené značky, ktorými výrobca deklaroval svoje meno, čas a miesto výroby. Častejšie však značky potvrdzovali len udané rýdzosti predmetu z drahého kovu.

Na území Slovenska a celého Uhorska najstaršie písomné údaje o označení zlatníckych predmetov sa nachádzajú v právnej knihe Spišských Sasov z roku 1370. Najstarším predpisom na opatrenie predmetu vedľa poznávacej značky aj znamienkom cechu (signum commune cehae) vydal Uhorský kráľ Vladislav II. v roku 1504.

Od 16. storočia sa už zlatnícke výrobky všeobecne označovali v cechoch a jednotná bola povinnosť cechových majstrov skúšať výrobky a označovať ich majstrovskými značkami.
V 18. storočí sa začal označovať zlatý a strieborný tovar úradným puncom. Puncovanie vykonávali spoločne cechy a mincovne.
Začiatkom 19. storočia sa prijali opatrenia proti nekalej manipulácii s drahými kovmi a zaviedlo sa úradné puncovanie.

V roku 1783 bol vo Viedni zriadený puncový úrad, ktorý bol ale v roku 1790 zrušený. V roku 1806 vydal František II. manifest, ktorým bol zriadený Hlavný puncový úrad vo Viedni a puncové úrady v Prahe a v Brne. Puncovým zákonom z roku 1866 boli upravené predpisy a vydané nové puncové značky.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v 1867 puncovňa v Budapešti bola povýšená na Hlavný puncový úrad pre Uhorsko a skúšanie a puncovanie na Slovensku zabezpečovali filiálky v Bratislave, Košiciach, Levoči, Novej Bani, Prešove a Banskej Štiavnici. Puncovalo sa rakúskymi značkami z roku 1866.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku ČSR v roku 1918 puncové značky a puncový zákon zostal v platnosti do roku 1920. Vyhláškou MF č. 596/1920 Zb. boli stanovené nové úradné značky pre zlatý a strieborný tovar z drahých kovov a Bratislavská puncovňa bola podľa zákona z roku 1919 podriadená puncovému úradu v Prahe. Puncový úrad Praha mal ešte podriadenú expozitúru v Košiciach.

Od roku 1932 sa zverilo skúšanie striebra firme Sandrik v Dolných Hámroch a ďalšej expozitúre v Banskej Štiavnici. Táto expozitúra vyvíjala svoju činnosť pri štátnom banskom riaditeľstve až do jej zrušenia v roku 1940.

Po zániku ČSR celá činnosť puncovej služby sa sústredila v Puncovom úrade v Bratislave. Podľa zákona č. 115/1940 Zb. z. zriaďuje sa v Bratislave riaditeľstvo ciachovej a puncovej služby, ktorému puncový úrad podliehal. Vrchný dozor malo Ministerstvo dopravy a verejných prác. Po oslobodení ostalo organizačné riešenie bezo zmeny, zmena nastala v roku 1955 vyhláškou MF č. 123/1955 Zb. o štátnej službe pre drahé kovy.

V tom čase je puncový úrad v Bratislave jediným pracoviskom na Slovensku a je podriadený PÚ v Prahe. Vyhláškou č. 93/1962 sa stanovia úradné značky drahých kovov a znamienka štátnych skúšobien. Upravuje sa činnosť a pôsobnosť štátnej služby pre drahé kovy. Uznesením vlády SR č. 347/1969 Zb. bola ustanovená Štátna skúšobňa pre drahé kovy v Bratislave ako samostatný orgán s územnou pôsobnosťou pre SSR. Puncový úrad v roku 1970 zriaďuje pobočku v Trenčíne, v roku 1972 pobočku v Košiciach.

Po rozpade Československej federácie zákonom č. 125/1993 sa zriaďuje Puncový úrad SR, ktorého sídlom je Bratislava a činnosť Puncového úradu upravuje Puncový zákon č. 539/1992 Zb., ktorý bol posledným Federálnym zákonom pred rozpadom Československej federácie. Puncovému úradu sú podriadené 2 pobočky - v Trenčíne a Košiciach, a expozitúra v Leviciach, ktorá bola zriadená 1. septembra 1992.